Farmaceutická ekvivalencia
Za farmaceuticky ekvivalentné sú považované lieky, ktoré obsahujú rovnakú účinnú látku (alebo látky), majú veľmi podobnú alebo rovnakú liekovú formu, rovnaký spôsob podávania a zhodujú sa v množstve a v koncentrácii resp. obsahu účinnej látky. Farmaceuticky ekvivalentné lieky musia vyhovovať rovnakým štandardom (napr. koncentráciou, kvalitou, čistotou a totožnosťou). Môžu sa líšiť v takých charakteristikách, ako je tvar pevnej liekovej formy, mechanizmus uvoľňovania účinnej látky, veľkosť balenia, kvalita ( sfarbenie, chuť, konzervačné prísady), exspiračná doba, ale aj obsah informácií v príbalovom letáku.

Alternatívne lieky
Za alternatívne lieky sú považované tie, ktoré obsahujú rovnaké liečivo, ale v odlišných chemických zlúčeninách (soli, estery alebo komplexy napr. doxycyklín vo forme hyklátu alebo hydrochloridu, estradiol vo forme hydrátu alebo esteru - valerátu, benzoátu alebo fenylpropionátu). Za alternatívne lieky sú považované prípravky od rovnakého výrobca líšiace sa liekovou formou a koncentráciou, alebo lieky s rovnakou účinnou látkou, ale rôznou rýchlosťou jej uvoľňovania (napr. retardované liekové formy).

Terapeutické ekvivalenty
Za terapeuticky ekvivalentné sa považujú iba farmaceuticky ekvivalentné lieky, u ktorých je preukázaný alebo predpokladaný rovnaký klinický účinok a bezpečnostný profil pri podávaní v podmienkach uvedených v príbalovej informácii.

Biologická dostupnosť
Týmto termínom sa označuje rýchlosť a rozsah absorpcie liečiva daného lieku. U liekov, ktoré neboli určené na systémovú absorpciu, je možné posúdiť biologickú dostupnosť meraním, ktoré má odrážať rýchlosť a mieru dostupnosti účinnej látky lieku v mieste pôsobenia.

Bioekvivalentné lieky
Označujú farmaceuticky ekvivalentné alebo farmaceuticky alternatívne lieky, ktoré pri hodnotení za štandardných experimentálnych podmienok vykazujú porovnateľnú biologickú dostupnosť. Prípravok možno (porovnaním s referenčným prípravkom) pokladať za bioekvivalentný, keď:

a.	rýchlosť a rozsah absorpcie testovaného lieku sa významne neodlišuje od rýchlosti a rozsahu absorpce referenčného prípravku pri podaní v rovnakej molárnej dávke liečiva za štandardných experimentálnych podmienok v jednej dávke alebo ve viacerých dávkách; alebo
b.	rozsah absorpcie testovaného lieku sa významne neodlišuje od rozsahu absorpcie referenčného lieku pri podaní rovnakej molárnej dávky liečiva za podobných experimentálnych podmienok v jednej alebo viacerých dávkách, a odlišnosŤ testovaného lieku od referenčného v rýchlosti absorpcie je zámerná, a je zaznamenaná v pripravovanom príbalovom letáku, nie je podmienkou dosiahnutia efektivnej koncentracie prípravku v organizme pri chronickom použití a z lekárskeho hĽadiska je u daného prípravku nevýznamná. ak uvedený testovací postup nie je použitteĽný napr. ak ide o lieky, u ktorých sa nepredpokladá systémová absorpcia, možno k dôkazu bioekvivalencie použit iné metódy testovania in vitro alebo in vivo.

Bioekvivalenciu možno napr. dokázať pri použití in vitro bioekvivalentného štandardu, keď výsledky takého testu možno porovnávať s údajmi o biologickej dostupnosti zistenej in vivo. V iných prípadoch treba bioekvivalenciu preukázať porovnaním výsledkov klinických skúšok alebo farmakodynamických štúdií.
Pojem bioekvivalencia sa opiera o predpoklad, že keď obsahuje liek látku, ktorá je chemicky totožná a je dodávaná na miesto svojho pôsobenia rovnakou rýchlosťou a v rovnakom rozsahu ako iný liek, potom ide o ekvivalentný a možno ho používať namiesto iného prípravku.

Vzťah regulačných autorít k problematike generických liekov sa líši v rozličných štátoch. Prejavuje sa podporou generických liečiv formou ľahšieho vstupu na farmaceutický trh, formou určovania cien generických liečiv alebo formou úhrad z verejných prostriedkov.
Vo vyspelých štátoch platí, že u generických liečiv musia existovať dostatočné a relevantné dôkazy o ich účinnosti, bezpečnosti a kvalite.